Osada Tatranská Štrba vznikla v chotári a na území obce Štrba (známa len pod označením Štrba-stanica). Bezprostredným podnetom pre jej vznik bola stavba Košicko-bohumínskej železnice a stanice Hochwald v r. 1880, ktorú neskôr premenovali na Štrbu (pozn.. bola to pekná hrazdená stavba, ktorá stála na opačnej strana ako dnešná stanica a ponad trať viedol viadukt).
Dnešnú budovu železničnej stanice postavili v 30-tych rokoch. Do roku 1969 turistov zo Štrby a Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso vozili autobusy. V r. 1969 pri príležitosti blížiacich sa MS v lyžovaní postavila švajčiarska firma novú ozubnicovú železnicu.
Tatranská Štrba pôvodne vznikla ako dopravný uzol.
Ozubnicová železnica
Naše slovenské veľhory – Vysoké Tatry, každoročne navštívia státisíce turistov. Lákadlom sú hlavne výborné turistické možnosti, lyžovanie, ale aj množstvo miestnych atrakcií, ktoré majú svoj historický význam. Medzi vyhľadávané atrakcie s historickým rázom určite patrí aj legendárna ozubnicová železnica tzv. zubačka. Ozubnicová železnica spája obec Štrbské Pleso s Tatranskou Štrbou. Je to železnica, kde je hnacia sila prenášaná prostredníctvom ozubeného kolesa zaberajúceho do ozubeného hrebeňa upevneného v osi koľaje. Zubačka zo Štrby na Štrbské Pleso je v prevádzke už od roku 1896. V tom čase tu však bola položená parná ozubená dráha, ktorú v roku 1970, nahradila elektrická. Tá svoje prvé kilometre odštartovala práve v čase, keď sa na Štrbskom Plese konali majstrovstvá sveta v klasickom lyžovaní. V súčasnosti je pod správou Železničnej spoločnosti Slovensko. Premáva v pravidelných intervaloch a patrí medzi veľmi vyťažené trate, nakoľko je využívaná predovšetkým turistami, ktorí sa do Tatier privezú vlakom.
Upozorňujeme návštevníkov, že sláva starých „Zubačiek“ je na vrchole. Okrem modernizácie trate sú vo výrobe aj nové elektrické jednotky, ktoré nahradia terajšie dožívajúce Zubačky. Preto neváhajte a vyrazte do Tatier a zažite ešte aj Vy pôvodné zubačky, ktoré spoľahlivo slúžili až 50 rokov.
Štrbská drevenica
Štrbská drevenica je unikátnym etnografickým múzeum v podtatranskej obci Štrba, ktoré ponúka pohľad na autentické prostredie podhorskej obci s pôvodným, zachovaným typom obydlia – dreveníc, a zároveň je aj dokonalou ukážkou vtedajšieho spôsobu života, činností i odevu. Štrbská drevenica pochádza z konca 19. storočia. Drevenica bola postupne obnovená a rekonštruovaná až do súčasnej podoby. Dnes je drevenica vyhlásená za chránenú kultúrnu pamiatku, ktorá je od roku 2002 sprístupnená pre verejnosť. Drevenica je vybavená pôvodným nábytkom, ošatením, náčiním do kuchyne i náradím na spracovanie ľanu, ktoré je umiestnené v zadnej izbe. Predná izba kedysi slúžila ako jedáleň, spálňa i obývačka zároveň. Vstupný priestor tzv. „pitvor“, slúžil ako kuchyňa i jedáleň, kde sa varilo na otvorenom ohnisku.
Zaniknutá stredoveká osada Šoldov
Lokalita na okraji podtatranskej obci Štrba ponúka tajuplnú cestu do stredoveku. V rokoch 1951 – 52 tu boli odkryté základy zaniknutej stredovekej osady Šoldov. Osada zanikla v druhej polovici 15. storočia násilným spôsobom,pravdepodobne počas bojov s bratríkmi. Počas archeologického výskumu sa tu okrem množstva cenných historických artefaktov našli napríklad našli kostry ľudí vysokých viac ako 200 cm. Aj preto sa povráva, že tu kedysi žili obri. Ďalším z radu ohromujúcich nálezov, ktoré tu boli odkrýte, sú základy kostolíka z konca 13. storočia/začiatku 14. storočia. Tie boli zrekonštruované, rovnako ako, kamenný múr pozdĺž severnej strany kostola, ktorý oldovčania postavili na ochranu kostola pred snehom a vodou. Lokalita je voľne prístupná pre verejnosť. Nachádza sa tu tiež pamätník, informačná tabuľa a malé posedenie. Tesne okolo osady vedie trasa cyklistického chodníka.
Nemecký vojenský cintorín Važec
Vojenský cintorín Važec bol dobudovaný v roku 1998 a našlo na ňom svoj posledný odpočinok približne 6500 nemeckých vojakov z bojísk východného a stredného Slovenska. Je to najväčší nemecký vojenský cintorín na Slovensku. Nachádza sa vedľa dialnice D1 (resp. cesty do Tatranskej Lomnice) medzi obcami Važec a Štrba v smere na Poprad. Hroby vojakov zdobia granitové kríže s vytesanými nápismi. Cintorín je celoročne udržiavaný. Nad mĺkvym miestom zaliatym zlatistými lúčmi slnka sa pýšia majestátne štíty Tatier, ktoré dokresľujú atmosféru a silný zážitok z tohto pietneho miesta.